Čítam spravodajské portály. Čítam všetko o tragédii v Poľsku aj o tom,ako to ľudia ťažko nesú. Čítam aj o tom,ako to mnohí Slováci nechápu.
A možno nechcú pochopiť.
Vraj divadlo.. Vraj veľa kriku pre nič.. Vraj prehnané.. Vraj..
Podľa mňa je všetko,čo sa deje úplne normálne. Normálne mi príde,že Poliaci čakajú v rade,aby sa šli pokloniť. Normálne mi príde, že sa o tom toľko v mediach rozpráva. Aj zahraničné delegácie chystajúce sa na pohreb mi prídu úplne prirodzené a nemyslím si,že zmarená cesta výbuchom sopky im prišla vhod..
Boli to predsa kolegovia. Možno aj priatelia. Stretávali sa, poznali sa. Tak prečo nie?
Všetci to robia na základe dobrovoľnosti. Nikto nikoho na pohreb nepozýval. Nikto nikoho nenútil poľských občanov stáť v rade na poklonu. Som rada,
že ešte sú na svete ľudia,ktorí vedia spolucítiť. Som rada, že sú ľudia,ktorí vidia aj iné,ako seba a svoje pohodlie.. Som rada..
Myslím si,že byť Poľkou a byť práve vo Varšave… tiež idem…
A čo vy?