a už je ráno,
nedovolí snom pokračovať,
núti ma myslieť,
zvažovať slová..
no zase usmievam sa,
cítim,
že sa to dnes stane..
zazvoníš mi pri dverách
a mne padne zo srdca
kameň..
najprv budeme obaja nemí
dívať sa na seba,
sledovať toho druhého
a svoje vnemy,
a rásť bude naša potreba..
potom príde prvý dotyk,
bude to také..
rozpačité..
ako milenci v cudzom byte..
nesmelé
a rozochvené..
a potom povieš mne,
tej nehodnej žene
„tu som,
druhú šancu máš“..
nemôžem uveriť..
ty sa usmievaš..
aj ja sa usmejem,
potom už len jeden vnem..
a obaja sme v reálnom sne..