Občas k vám nazriem.. A je mi smutno..
Možno svoj smútok neviem opísať krásne,ako Rozprávkarka..
Ale je mi smutno.. možno viac, ako jej..
Smútim za tým, čo bolo..
Za naším starým blogom..
Za priestorom, kde to nebolo o žurnalistike..
Za priestorom, kde človek nemusel vo svojom článku riešiť nesmrteľnosť chrusta,alebo ozonovu dieru..
Za priestorom, ktorý nám bol psychohygienou, bútľavou vrbou či vetrom, ktorý odvial čo odviať mal..
Za priestorom, kde ludia spolu žili a zdieľali svoje pocity..
Až kým.. až kým sa to komusi znepáčilo..
Dokopali kompetentných.. urobili zmeny..
a dnes tu budu fňukať pre zradu..
xxx
je mi vlastne smutno,
že dospelí ľudia vedia byť deťmi..
a nie preto krásne, čo v deťoch je..
ale pre tú absolútnu ješitnosť..
preto..
zradili ťa?..
a čo ty?..
ty si nezradila?
xxx
ešte ma to občas chytí..
využiť blog na potlačenie svojich emocii..
aj ked viem,že to nemá zmysel..
a o pokrytecké potľapkávanie po ramene už dávno nestojím..
aj tak mi to niekedy nedá..
tak,ako dnes..
a tak odpusťte.. hadam sa na dlhší čas zase neukážem..
aby som niekomu nedajboh netienila..