Zo smutných očí
pár kvapiek slaných
po líci steká..
nečakaných…
samozvaných..
nemám právo veta..
a hoc ma tvoja veta
neustále bolí,
tú bolesť nevyrieši
ani strata soli…
len jedno,
jediné..
tak nežné…
nevinné
odpusť.
šepcem ho
do ticha,
kde ničí ho
pýcha…