Upokojím vás.. nejde konkrétne o mňa. Iba som sa z prebytku voľného času zapozerala na najnovšie serialy, ktoré ponúka česká televízia z vlastnej tvorby. Neviem prečo, fičím na seriáloch. A kým mi uvoľnia novú časť z niektorých sledovaných, tak sa kochám českými.. Včera mi tlak dvihol Cesty domu.
Je jedno o čom to je. Kto pozerá vie, kto nepozerá, tak vedieť mu to netreba. Mňa irituje jedna rodinka, kde otec – policajt – pravdepodobne chlastal a na rodinu kašlal. Matka – doktorka – sa zo zúfalstva vrátila k starej láske. Majú dvoch chalanov. Sú školáci, možno prvák a druhák, možno rok starší. Ona sa rozhodne vec riešiť odchodom od manžela. Podáva mu kľúče od bytu na parkovisku kde ju postrelia a odchádza za chlapcami k svojim rodičom. On sa spamätá, zanecháva Prahu Prahou a ide za nou aj ked vie,že ho nikto v jej rodine nepodporí. Prichádza tam.. Podľa predpokladu ho do domu neprijmu,ale aby nerobil hanbu, dovolia mu spať v dielni.. A on prijíma..
A tak sa to vlečie dalej. Ona sa chce rozviesť, on bojuje o záchranu a to tak,že stráca aj posledné zvyšky svojej hrdosti. Chvíľu je vzorný otec a chvíľu podlieha zúfalstvu a ožiera sa. Mne ide o decká..
A tak som sa zamyslela.. A nie po prvýkrát. Ako to prebieha naozaj? Ako znášajú deti rozvod rodičov, pokial im ani jeden nijako neubližoval a maju oboch stále rovnako radi. A čo manželia? Dokážu sa úplne odosobniť od človeka s ktorým splodili dieťa – teda zdieľali spoločné pocity – okrem spoločnej domácnosti? Dokáže byť niekedy rozvedený človek fakt opäť slobodným?
Čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac som presvedčená, že nie.. Že v tomto okamihu ozaj platí, že stavať svoje štastie na nešťastí iných nemôže priniesť štastie.. A tak sa divím jej.. Snaží sa o chlapa, ktorý ma tiež manželku a dcéru. Jeho manželka je jej dobrá kámoška.. Dokonca prichádza k milenke svojho muža prosiť o pomoc – v nevedomosti. A divím sa aj jemu. Teda mužovi, ktorý nevie kedy dosť. Ktorý znesie akékoľvek poníženie od ženy i jej rodiny pre záchranu svojej rodiny. Byť ním, presťahujem sa do vlastného. Možno v tom istom meste, aby som mohol byť s chalanmi denne, ale isto iste by som sa nenatískal tak,ako on..
Môj muž sa ma pýta.. a je jedno,či pri tomto,alebo pri Paneláku..: ako môžeš pozerať také sprostosti? Odpoveď je jednoznačná.. Je to tá najlepšia škola života.. Lepšia,ako Hviezdne vojny alebo Star Trek.. Pre mňa samozrejme… Nič proti vášmu vkusu..
Vďaka tomuto viem,že nikdy nepovýšim vlastné štastie nad štastie detí. Iná vec bude, keď moje deti prestanú byť šťastné.. Aj keď.. viem.. moje deti to nikdy nemusia oceniť. Ale určite budú so svojou mamou dlhšie, než akýkoľvek muž.. :))
PS: Viem.. písala som,že už nebudem.. Ale niekedy pretlak potláča moje rozhodnutia.. :))