Čo vám budem hovoriť.Všetko bolo šité horúcou ihlou.A „bez rozumu“..konieckoncov,ako to hovoria všetky vtipy o polišoch..))Hotový cirkus.Veď..Čítajte..)))
Behom troch dní som sa dovalila ako veľká voda na Políciu k podpisu Dohody o vykonaní práce,či ako sa tomu vtedy nadávalo.V snehobielej blúzičke a červenej minisukničke som sa necítila bohvieako,ale to bolo to najmenej..Horšie bolo,že ani vnútorne som nemala najlepšie dojmy.Hneď pri riaditeľovi,na sekretariáte, dve ježibaby. Premerali si ma od mojich sandáliek až po vyčesanú blond konťu. Myslím, že antipatie boli hneď zrejmé na oboch stranách. Mne prekážali ich tváre bez úsmevu,im mojich 18 rokov..predpokladám.No nevadí..Nezdržala som sa dlho..))
Po podpise zmluvy a po vybavení papierov s Úradom Práce,podotýkam, mnou,som na druhý deň nastúpila na Vyšetrovačku. Asi na 5ty deň som oľutovala svoje zbrklé rozhodnutie v to nešťastné ráno. Bolo tam o ničom..Asi 10 vyšetrovateľov a 2 zapisovateľky. Lietala som z kancla do kancla a ťukala do stroja výpovede kriminálnych živlov. Pramálo dôvodov na srandu..na smiech..a tak..
No PánBožko vyslyšal moje prosby a prišlo Vykúpenie.Tretí týždeň od nástupu zazvonil telefón v kancelárii: dostavte sa k riaditeľovi. Striaslo ma pri predstave,že budem musieť stretnúť dve dôležite Grácie,ale povzbudená kolegyňou,šla som..
Dračí doupe som nejako prešla..S hrdo vztyčenou hlavou,sebavedomým krokom a nezmazateľným úsmevom na tvári.Úsmevom..So smiechom som vybehla von..Ale..predbieham..
– „Dobrý deň, volali ste ma?“ – riaditeľ so slúchadlom na uchu mi naznačil,aby som si sadla.Sadám si,nohy spôsobne k sebe.Dlhá sukňa mi ich prekrýva.Tvár ozdobená úsmevom pre prípadný podžub..)))
– „Tak milá Ellka, nemám pre vás dobré správy..“ – začne riaditeľ,keď položí telefón. – „Vyzerá to tak,že sme sa trošku splašili..Bratislava odmieta podpísať nám výpomoc.“ – tvári sa zničene. Ja asi tiež..Teda..aspoň to hrám….))
– „Ako to mám chápať?Čo to znamená?..Pre mňa?“ – pýtam sa,akože správou vystrašená. V skutočnosti mi dušička plesá..Sloboda na dosah ruky..))
– „Nebojte sa,my sa vás nevzdáme.“ – riekol riaditeľ s úsmevom na tvári. „Vybavili sme s Policajným,že prestúpite k nim.Už keď dohoda s Úradom práce je podpísaná.Takže..postupujete smerom nahor. – riaditeľ netajil nadšenie..A mne pomaly svitalo. Že Vyšetrovačka a Policajti nie sú jedno,to som vedela už skôr..Ale ten postup mi došiel až pak..Vyšetrovačka mala kancle na prvom poschodí..Takže..Tá už nebude moja. „No super“ – pomyslela som si v duchu – „ktovie,čo ma tu ešte čaká..“ Ale novoty ma lákajú..Možno že zmeny budú spieť k lepšiemu..)))
– „V poriadku pán riaditeľ.Robte,čo musíte.Ja sa prispôsobím“ -hovorím už zase so širokým úsmevom.
– „Nebojte sa..Poviem vám ešte jedno tajomstvo. Aj ja idem hore k Policajtom.Starý riaditeľ postúpil na kraj,tak beriem jeho funkciu.“ – usmieva sa naširoko riaditeľ.
– „Waw…A kedy?..“ – pýtam sa ja..Celkom aj rada..Direktor bol klasik.Dalo sa s ním..))
– „No..od prvého..Ale..Najprv sa tu rozlúčime..V piatok..“ – sprisahanecky na mňa žmurkne a ja cítim,že zrejme viem niečo,čo ostatní nevedia.Hlučne vstávam zo stoličky,nabitá pozitívnom a podávam riaditeľovi ruku :
– „Do vašich rú,pán riaditeľ, vkladám svoju kariéru v tejto budove..“ – a so žmurknutím odchádzam..Riaditeľ sa smeje..A keď zavriem dvere kancelárie,vybuchnem smiechom radosti aj ja.Dve dračice na mňa nechápavo pozrú,ale nevenujem im pozornosť..Poriadne sa predýcham a vybieham z kancelárie..Veď nikto nevie čo ma čaká za najbližším rohom..A čo zajtra?..A o mesiac?..Možno už ani nebudem žiť..A možno budem riaditeľkou Policajného zboru..)))))