Postúpila som.Ale so zmiešanými pocitmi som sa nechala zaviesť na svoje nové pôsobisko.Viac sklamaná,ako potešená. V hlave mi tepala myšlienka: „Tak Ella,to je tvoj koniec!“…Ale veď..čítajte..)))
Policajný riaditeľ mal kanceláriu na 4. poschodí.Šlo sa tam výťahom,len ste museli na vrátnici zavolať niekomu povolanému,kto poznal kód.Bežní ľudia tam nemali šancu bez doprovodu vstúpiť.Potom bola ešte jedna možnosť.Schody..Na druhom poschodí boli mreže.S tým istým kódom.Ale..Na vlastné oči som videla,ako sa tie kódy neťukali.Veď..Policajti..Problém zapamätať..Tak naučili mrežu otvoriť sa prudkým trhnutím..Bežný človek ani netušil..Rodinný príslušníci „zamrežovaných“ zamestnancov,tí už áno..))
Ale pre nás prišli.Samotná sekretárka okresného riaditeľa.Slávnostne nás doviedla k nemu,ohlásila a nezabudla sa opýtať,či si dáme čaj,alebo kávu.Fascinovane som ju pozorovala.Ako čerstvá maturantka Strednej ekonomickej školy..Toto mám robiť aj ja? To by nebolo zlééé..)))Ale..vráťme sa k podstate.Poprosím pohár vody.To pre prípadné katastrofické správy.Strašne som túžila po fleku na doprave.Nečudujte sa..Medzi ženskými som sa nikdy necítila dobre..))Voda už je na stole,na kávičku sa čaká..Policajný začína:
– „Tak vás teda u nás vítam,milá slečna“ – podáva mi ruku.
– „Ella..Ella Franková..Teší ma..Pán major.“ – predstavujem sa s úsmevom.
– „Tak milá Ella. Rozhodli sme sa zobrať vás pod svoje krídla. Vlastne..Padli ste nám,ako dar z nebies.“ – tajuplný výzor..Napína moju zvedavosť.A vie to.. – rozhodli sme sa,že vás umiestnime na… – otvoria sa dvere..
– „Prepáčte..Kávička“ – poraziť ma ide.Sekretárka urobí svoju prácu a s prihladením slušivej sukničky opúšťa kanceláriu.
– „Takže..ešte raz..Keďže ste absolventka ekonomickej školy,nemôžem vás dať inde,len tam,kde budete prospešná.A tam si vás aj žiadajú. Tak milá Ellka,dovoľte aby som vám blahoželal k novému miestu na Ekonomickom oddelení“ – ten víťazoslávny úsmev sa mi protiví. Beriem pohár do ruky a vypijem jeho obsah na ex..Toto nemôže myslieť vážne. Toto určite nie. Kurňa..Zlatá vyšetrovačka..“Len“ dve ježibaby..a jedna zlatučka kolegyňa.Netušila som,aký pomer bude na ekonomickom..Ale tušila som,že žien tam bude oveľa,oveľa viac..Sakra..Mala som chuť zdrhať. Pozerala som na tých dvoch,spokojných s vykonaným rozhodnutím.Asi si niečo všimli..
– „Vy nemáte radosť?“ – opýtal sa Direktor z Vyšetrovačky..
– „No..Ak mám pravdu povediac..Čakala som nejake občianky,alebo pasové..Zakladať kartotéky..A tak.Neviem,či môžem byť niečím nápomocná na Ekonomickom. Ale..Urobím maximum preto,aby som bola..“ – tliacham piate cez deviate a pred očami mám celý ženský kolektív..Hororový scénar..
– „Tak..hneď vás tam uvedieme..Prečo nie?“ – dvíha sa Okresný zo stoličky.Jasné..Prečo nie..Dvíham sa aj ja.Veď..deň už aj tak krajší nebude.
Vedie ma dlhou chodbou štvrteho poschodia do opačného krídla.Vojde do prvých dverí.Predstavý kapitánku Zlaťu.Má okolo 50tky.Typická učtovníčka..A fasa roztržitá..Na prvý dojem nepríjemná.Má v kancli dva stoly..A pult.To som ešte netušila na čo.
– „Tak Ella, tu budete sedieť.Budete pravou rukou hlavnej účtovníčky celého okresu.A nebuďte zhrozená.O chvíľu vám tu začnu chodiť všetci policajti.A budú na vás príjemní. Tu totižto dostávajú výplaty.“ – no zbohom! Začína to vyzerať zaujímavo. To ozaj..
– No nič.Zlaťka..postarajte sa o Ellu,keďže tu vedúceho nemáte.Zoznámte ju s ostatnými a ukážte,čo a ako.Je vaša. Ja idem,mám tam ešte nejaké povinnosti.Ďakujem“ – lúčil sa Riaditeľ. – „Ella,prajem vám,nech nájdete na tomto oddelení uplatnenie.A nech sme všetci spokojní“ – potriasol mi ruku a už zatvára dvere zvonku. Bezradne sa obzerám.Zlaťka sa ma ujala.Spustila príval slov,ktoré som viac menej nevnímala.
V ušiach mi zneli slová „dúfam,že tu nájdete uplatnenie“…Aj som našla..))))))))..a aké fasa..)))))..ale..to až na budúce..)))