Premýšľam nad tým, aké to je. Aké to môže byť pre matku, či otca. Ako by sa mal rodič v daných momentoch zachovať a ako sa asi tak zachová.
Nepremýšľam nad tým len tak, z plezíru. V našej malej dedinke sa stala vražda. Vraha chytili. Jeho rodičov poznám. Konieckoncov, poznáme sa tam všetci. Viac menej. Ale.. Poznáme sa.
A tak premýšľam. Čo asi teraz prežívajú jeho rodičia? Čo cíti milujúca matka k svoju dieťaťu, keď si vypočuje takúto vetu?
Vždy som si myslela,že najhoršie pre rodičov je prežiť vlastné dieťa. Ale.. Je to fakt najhoršie?
Neviem.. Otázok mám plnú hlavu. Odpovede sú tak strašne vzdialené..
Ale.. Asi ich hádam ani nechcem dostať. Nechcem vedieť, čo by bolo, keby..
Budem veriť, že vychovávam svoje deti dobre..
Že si budú vážiť život. A nielen ten svoj..
A nebudú mať potrebu dokazovať svoju hodnotu takýmto ohavným činom..
A dúfam, že moja viera nebude zlomená tak,ako viera jednej milujúcej matky..
Matky, ktorej syn je vrah..