Zdravý chorému neverí. . .

20. januára 2014, missellie, ako to vidím ja..

Alebo sa to pokojne mohlo volať aj „JA som doktor, JA som pán.. „

 

Priznám sa, nie som človek rozumný.. Minimálne čo sa môjho zdravia týka.. Fakt ho totálne zanedbávam, pokiaľ som zamestnaná. Možno trpím stihomamom, že sa bezomňa nič nezačne, ani neskončí.. A možno sa len snažím byť tam, kde ma potrebujú.. Podstatou ostáva, že svoje zdravie počas tých šiestich rokov zamestnanosti som značne zanedbávala. Aj napriek zopár varovným signálom, dokonca takým, že končili hospitalizáciou na pár dní.. Vždy to bol planý poplach, ale príznaky ukazovali na problémy so srdcom, dokonca embóliu.. 

Nikdy som z nemocnice neutekala na vlastnú žiadosť. V tomto som zase poslušný pacient. Ale akonáhle som mala ostať doma na PN, vždy som to zamietla a šla do práce. Zvlášť keď mi volal môj šéf do nemocnice celý netrpezlivý, kedy prídem do práce.. A vedel prečo.. 

 

Pri jednej takej hospitalizácii kvôli šialene bolesti na hrudníku (spôsobenej prekyslenosťou žalúdka po antibiotikách) mi v nemocnici urobili kompletnú sadu snímkov chrbtice. To ukázalo nález, ktorý som 4mesiace akosi neriešila. Časté migrény som zaháňala liekmi od bolesti a to mi pomáhalo aj na to ostatné.. 🙂 Až kým mi môj neurológ nezmenil liečbu migrény. Dal mi nové lieky, ktoré ich fakt na dlhú dobu poslali veľmi ďaleko. 

Oslobodená od utlmovákov som sa tešila z neboľavej hlavy. Kým nezačalo bolieť rameno. Brutálne.. Lenže zase som bola zamestnaná. Lekár neprichádzal do úvahy a tak som si opätovne nasadila utlmováky.. 

 

Hneď po ukončení mojej kariéry som navštívila lekára. Vysvetľujem jej situáciu a ona mi akože s pochopením prikyvuje.. Vypíše lístok k neurologovi, k reumatologovi, k ortopedovi a neviem, kde všade.. „S výsledkami sa vrátite.. “ – zaznela veta, ktorou ma vyprevádzala z ambulancie.. Zarazilo ma to.. „Pani doktorka.. A PNku ste nevypísali.. “ – podotkla som s obavami v hlase.. A neboli neoprávnené.. „Noo.. ved mi prineste výsledky a potom môžme niečo vypisovať !“ – zazneli jej tvrdé slova povýšeneckým ostrým tónom.. Vtedy sa mi otvorili oči.. Moja doktorka mi neverí.. !!!

 

U mojej pani lekárky, podotýkam, že dnes už bývalej, som mala kartu asi 13 rokov. Do vtedy ani jeden deň PN. Žijeme v malom meste. Myslím si, že toto musela vedieť, že nepatrím k ľuďom, ktorí zneužívajú práceneschopnosť. Moja pani lekárka vie, že odborníci, ku ktorým ma vyslala, neordinujú na počkanie,ale na objednávky.. A moja pani lekárka mi nebola schopná vypísať PN, lebo som bola v ochrannej dobe.. 

Čiže keby som bola zamestnaná, nemám šancu sa k lekárom na vyšetrenie dostať.. 

 

Vy by ste lekára nemenili? Ja okamžite.. Aj keď som loajálna. Ale ak mi raz niekto dvihne tlak a naruší nepatrným gestom vzťah, riešim.. A nekompromisne.. 

 

Celé to dopadlo zaujímavo.. Som na PN už štvrtý mesiac. Krčná chrbtica je tak dochrámaná, že ma zrejme čaká operácia. Najzaujímavejšie na tom je, že je to vraj staršieho dáta.. Áno.. v 98om som bola účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej mohlo dôjsť k vyrazeniu platničky a k posunu dvoch ďalších.. Ale že to za tých 16rokov nikto neodhalil, to mi tiež do hlavy nelezie..