Dolieha to na mňa..
Ten nečakaný strach, čo bude keď..
Tá nešťastná neistota..
Ten pocit, že som navyše..
Že ma nikto nechce tam, kde som teraz..
A že ma potrebujú tam, kde byť nemôžem..
Stále viac cítim, že moju prítomnosť by inde ocenili.
Zároveň cítim, že ak by som nebola tam,
kde ma dnes berú ako samozrejmosť,
že by som chýbala..
Že by potrebovali..
A tak na mňa dolieha..
Narába so mnou ako s handrovou bábikou.
Zmietam sa vo vlastných problémoch,
ktorých je veľa..
Mám strach..
Mám strach,
že mi neveríš..
Že mi neveria..