Pri nedávnej príležitosti sme takto sedeli okolo stola a pochutnávali sme si na rôznych dobrotách z pultov Kauflandu. Všetkým veľmi chutilo aj keď to ochutnávali prvý krát. Pýtam sa ich: „Vy neochutnávate, keď môžte?“ Ostali nechápavo na mňa hľadieť, že ako môžu.. Môžu..
Teraz pochopíte, že práve Kaufland bol mojím dočasným zamestnávateľom.. Práca si vyžadovala aj absolvovanie akéhosi školenia predaja. Poviem Vám, ak by to tak fungovalo, ako má, tak by sme už nikde inde nakupovať nešli. Teda ja určite nie. Lenže.. Predavačky, ktoré majú miesto isté, sa snažiť nemusia. Iba keby náhodou dostanu echo, že kontrola na ploche.. Ja som tam bola nová. A správala som sa k zákazníkom tak, ako by som privítala správanie sa predavačky k sebe čoby zákazníčke. Čiže u mňa nerozhodný zákazník dostal nielen dobrú radu, ale aj ochutnávku, keď s tým súhlasil.. 🙂
Asi to tak bežné nebolo, keď to mojich priateľov tak veľmi prekvapilo a šokovalo. Dokonca že si nikdy ani nevšimli, žeby ponúkli niekomu inému. Pýtam sa ich: „Je ešte na pulte vystavený papier s textom Tu môžete ochutnať, čo nepoznáte? Ak áno, nie je čo riešiť..
Odpovedať mi nevedeli..
Po čase som sa dostala do Kauflandu aj ja sama. Aby vám to nebolo vtipné, v zime nejazdím.. A keďže je náš Kaufland kapánek od ruky, tak v zime mi väčšie nákupy robí švagor, keď je môj vodič mimo domu.. 🙂 Ale teraz bol doma, tak som šla s ním..
Manžel namieril na pekáreň a ja na pulty.. Obzerám nátierky, hľadám nejakú, čo som ešte nechutnala a našla som.. No kým si ma všimla jedna z dvoch žien za pultom, chvíľku to trvalo. Bola nová, čiže ma nepoznala.. A ja rovno na drzovku k nej, že aká je tá lososová pomazánka? Ona mi na to, že dobrá.. 🙂 Vo mne vzkypela krv. Hovorím: „neviem sa rozhodnúť, či tuniakovú,alebo lososovú, lebo tuniakovú poznám ale lososovú nie.. “ A ona kývla plecom.. No predavačka roka! A tak nahodím nevinný výraz: „môžte mi dať tú lososovú ochutnať?“ Zatvárila sa neisto. Poobzerala sa okolo seba a následne mi na kovovú lyžičku nabrala z pomazánky. Doooosť neochotne ale nabrala. A ja prekvapená sa pýtam: „To už nemáte plastové vidličky?“ A ona mi jednoducho: „nemáme.“ No čo som mala robiť? Lízla som si.. 🙂
Nechcite vedieť, čo mám teraz v ústach. Sú tak boľavé, že keby som vám toto chcela porozprávať, tak nedám rady.. Ešte že to stačí napísať..
Včera mi volala jedna známa, čo robí v Kauflande. Pýtam sa jej, že čo sa deje. Či si vedenie rozmyslelo s tou ochotou ponúkať ochutnávky, alebo len skrátka došli vidličky a keďže viem,ako to s objednávaním technického materiálu tam chodí, tak o mesiac zase budú. Dozvedela som sa preveľkú zaujímavosť. Vraj majú zakázané dávať ochutnávky, lebo výsledky inventúr sú šialené.. Domyslela som si, že asi to do plusu nepôjde..
A so špinavými ústami som sa zaškerila.. 🙂