Asi týmto blogom viacerých prekvapím. Niekoho milo, niekoho tak naopak. Niekoho možno aj podráždim. A niekomu to snáď bude jedno.. Ste zvedaví, že prečo? Lebo verím..
Verím a praktizujem. Som kresťanka. S mojou vierou je to trošku zamotané, ale stále verím v jedného Boha a v lásku (milosrdenstvo). Narodila som sa ako členka RKC. Stále ňou som. No vydala som sa za GKC a tak som srdcom i dušou GKC. Moja mama to síce dosť ťažko nesie a tak som ešte oficiálny prestup neriešila a ani neriešim. V podstate je to jedno. Podstata je Boh a jeho Láska..
GKC moju vieru dosť podstatne zmenila. Keď som začala chodiť k nim, odrazu som začala Boha vnímať inak. Už to nebol ten prísny sudca, ktorý súdi a trestá. Už to bol otec, ktorý objíma a odpúšťa. Ak úprimne ľutuješ, odpúšťa. Stačí Mu veriť..
V nedeľu mal jeden z viacerých kňazov v našej farnosti krásnu kázeň. Všetci sú skvelí kazatelia a ja by som ozaj privítala, keby svoje kázne niekde publikovali. Zatial sa tak nedeje, a tak som sa rozhodla, že toto vám napíšem sama.
Rozprával príbeh o jednom horolezcovi, ktorý bol veľmi ambiciózny a tak sa rozhodol vystúpiť na vysoký vrch sám, bez pomoci. Adrenalín z predstavy toho cieľa ho hnal dopredu aj v noci. A tak šiel a šiel bez prestávky. Až kým sa nestalo, čo sa dalo očakávať. Prišiel chybný krok a muž padá do hlbokej priepasti. V absolútnej tme. Počas toho pádu si uvedomil, že zomrie. Celý život mu preletel pred očami. Očakával koniec. Keď tu zrazu sa pád zastavil a on ostal visieť. Nevidel nič. Nevedel, čo má robiť. A tak sa krčovito držiac lana mocným hlasom zvolal:
„Bože, pomôž!!!“
A Boh mu odpovedal: „A naozaj to chceš?“
A muž presvedčivo:“Naozaj!!!“
„Tak odrež lano… “ – povedal Boh.
Ale horolezec lano neodrezal.
Na druhý deň ráno našli muža visiaceho na lane vo výške dvoch metrov nad zemou. Už bol mrtvy…
Čo by ste urobili vy? Čo by som urobila ja? Verím Bohu natoľko, že by som to urobila? Môžem len napísať, že snáď áno. Ale pokušitelia sú všade a tak ťažko povedať, či by ma v tej chvíli neprepadli.. Ale… Skúsme sa zamyslieť nad otázkou vo všeobecnosti. Mám na svete niekoho, koho by som slepo počúvol, keby ma v tme viedol?… Dokážem veriť? … Bez toho, aby som videl, aby som ohmatal, aby som prečítal?
Nie.. Toto nemá byť článok o tom, ako je viera v Boha jediná správna cesta. Toto má byť článok o tom, že chápem tých, ktorí neveria, ale veriť je pre mňa úžasné…