Peter sa tešil. Nová práca v zahraničí sľubovala viac peňazí, čo znamenalo rýchlejšie dokončenie stavby ich domčeka. A to znamenalo začať nový život vo vlastnom a snáď aj založiť si konečne rodinu. Trošku sa aj obával, lebo tak ako všetko, aj nová práca mala svoje nevýhody. Ale viac sa tešil. Bude robiť vo svojom odbore a ešte aj za lepšie peniaze.. Nevadí, že už nebude s bratmi a trošku bude mať problém zladiť s bratmi pobyty doma, čo pocíti aj stavba. Ale.. Nejako bude.. – pomyslel si. Ale že to bude takto, mu nenapadlo ani v najhoršom sne.
Práca bola super. Aj s kolegami sa celkom dalo. Všetko by bolo fajn, keby… Keby sms z banky o kredite na účte prišla včas.. Ale tá neprišla.. Neprišla ani o mesiac, ani o dva.. Dokonca neprišla ani po polroku.. Neprišla dodnes..
Peter vedel, čo sa deje.. Ale keďže je pokojnejšej povahy, trpezlivo čakal. Až po viac ako siedmich mesiacoch, rozhodol sa navštíviť jeho rodičov, vediac, že mama mu robí papiere. Šiel tam aj s kolegom. Návšteva prebehla bez sebemenších emócii. Dokonca ich pani pozvala ďalej. Chvíľu pobudli, opýtali sa,či o tom rodičia vedia, že ich syn dlhuje viacerým ľudom nemalé peniaze a vraj aj pokojne odišli..
Nedošli ani domov, keď pípla sms.. Nie.. nebola to tá očakávaná. Bola to sms so znením: zajtra na vás podám trestne oznámenie za VYHRÁŹANIE..
No povedzte.. Nie je tento svet na ruby?..