Netuším, či vie, čo sa stalo.. Predpokladám, že ani nie.. A netuším ani, či mu na tom záleží.. Ale dúfam, že áno.
Čo sa stalo?
V jednom nemenovanom meste sa chystá otvorenie nového obchodného reťazca. Samozrejme tomu predchádzalo veľa problémov, ktoré sa museli riešiť okrem iného aj na úrovni mesta. A tak sa spoznal primátor s najvyšším pre budúci obchod. Keď všetko zdarne prebehlo, začali hľadať personál. Asi mesiac prebiehalo výberové konanie, ktorého sa samozrejme zúčastnili stovky ľudí (lebo doba nepustí.. ). Neviem, či je zrejmé, ale pre istotu.. Výberovým konaním som prešla a tak som sa stala súčasťou tímu a veľmi ma to teší. Šok ale prišiel, keď sme sa stretli prvýkrát celý kolektív. Neviem akým zázrakom, či iným nevysvetliteľným javom sa do tímu dostala aj jedna moja známa, ktorá nie je celkom psychicky v poriadku. Má síce vysokoškolský titul, ale ten na nej zanechal aj iné stopy, ako vedomostné a je to na nej aj dosť poznať.. Nazvime ju Dáša. Dáša dostala menovku a plný úväzok. Absolvovali sme spolu školenie na hygiene a už tam sme všetci ostatní pochopili, že tu niekde nastal skrat. Dáša si písala poznámky takým chaotickým spôsobom, že sme sa všetci nestíhali čudovať. Dokonca už tam oslovila pani riaditeľku a v nejakom súkromnom rozhovore, ktorý prebiehal pred nami dala riaditeľka jasne neverbálne najavo, že je prekvapená, že tam je.. Verbálne jej samozrejme gratulovala k práci.
Prišiel čas zaučenia v živom obchode. Dáša motala, čo sa dalo. Sťažovali sa na ňu všetci. Zamestnanci zo susedného mesta, aj tí naši. O vedení ani nehovoriac. Akú úlohu ste jej dali, buď ju urobila čiastočne a aj to zle, alebo vôbec. Nerešpektovala pokyny, ani pracovný harmonogram, dokonca sa vyvyšovala nad vedúce. A tak sa stalo, čo sa zákonite muselo stať. Dáša dostala výpoveď a všetci si vydýchli.
Až pokiaľ nenavštívil našu prevádzku a jeho najvyššieho primátor. Nikto sme tomu nevenovali veľkú pozornosť, lebo veď.. Čo by na tom bolo čudné.. Čudné to začalo byť až po smene, keď nám náš MNGR povedal, že Dáša príde späť. Nechápavo sme sa na neho dívali, že čoooo? A on že: „A čo myslíte, načo tu bol dnes primátor?“
A vtedy sa to stalo..
Vtedy náš primátor nestratil len jeden voličský hlas a to ten môj, ale ešte hlasy cca desať ľudí, ktorí pracujú v obchode a majú trvalý pobyt v meste. Nechápem, prečo to urobil. Prečo primátor ide orodovať za ženu s magisterským titulom do obchodu, aby ju vzali späť na miesto predavačky. Prečo ju nezamestnal hned na začiatku svojho funkčného obdobia,ako svoju sekretárku, či asistentku? A ak chce predsa len pracovať v obchode, prečo si primátor neotvorí malé lokálne potraviny a nezverí jej ich prevádzku?
Ozaj to nechápem. A je to škoda. Lebo až donedávna som si myslela, že ten náš primátor nie je zlý chlap. Že pre mesto toho urobil dosť.
Ale jedným neuváženým činom zhodil všetku svoju prácu zo stola a zašliapol ju jedniným výrazom: RODINKARSTVO…
Alebo si myslíte, že sa takto postaví za každého svojho občana, čo príde o prácu?
Ja nie..