Kapitolka jedenasta..
Dni letia ako sialene. Uz mi nic nechyba. Jedlo mi prinesu, kavicku mam.. Telefon horuci. Nestiham sa nudit. Telku pustam ako zvukovu kulisu. Moji susedia musia mat chaos.. V jeden den slager.. V druhy antena rock.. A tak.. :)) Na facebooku som aktivna. Diskutujem. Milujem diskutovat. Kedze ludi v skupine je dost, diskusie su siahodlhe. Vacsinou od veci a tak trpezlivo vysvetlujem a ozrejmujem. Som v pohode. Vela sa rehocem. Ludi to provokuje. Sledujem, ze v dnesnej dobe k zavideniu aj pozitivne nastavenie staci. Nadavaju mi.. Na kazdy komentar odpovedam. Niekedy s usmevom, niekedy so smiechom.. Niekedy s rehotom. Vznikaju nove priatelstva. Vela sa stahuju do messengera. A tak si kratim cas komunikovanim. Nemozem sa stazovat na nic.. Strava je pre mna vyborna. Aj dost. Niekedy mam az vycitky, ked nezjem vsetko. Prvykrat za zivot zjem bryndzove pirohy z obchodu.. Dostala som ich s kyslou smotanou a slaninkou..kamosky na inych izbach tolko stastia nemali. Vtedy som to nechapala. Dnes uz ano.. Ale pobavila som sa na tom kralovsky.. Fakt mi nic nechyba.. Len milaczik… Fyzicky.. Viem, ze tak skoro sa neobjimeme.. Snazim sa na to nemysliet.. Volavame si casto.. Aj 5x za den.. Smejeme sa.. Zatial to staci.. Len do kedy..?
V nedelu poobede som zase vyrusena klopanim.. Anjel z recepcie s dotaznikmi k testovaniu. Prekvapena ho prijimam a zaroven sa pytam, ci tam nemozem dokoncit svoju 14dnovu karantenu, ze je mi u nich super.. Anjel prekvapena, zaskocena a s usmevom mi dava najavo, ze na taku otazku nema pripravenu odpoved.. Ale ze skor nie.. 🙂 Este mi zisti.. S usmevom dakujem. Necudujem sa, ze nevie.. Vsetci sa karanteny boja. Lebo ti, co ju poznaju len z dosluchu, ju vykresluju 1000x horsie, ako realita je.. Vypytam si pero a vypisujem dotaznik. Pri odovzdavani zistujem, aky je postup v pripade pozitivity. Zistujem, ze ma prelozia na inu izbu a 14 dni cakam na kontrolny test. V pripade, ze bude negativny sa robi dalsi den po 24och hodinach od vysledku. Ak sa negativita potvrdi, mozem domov.. O cosi mudrejsia pisem dievcatam do messengera. Vzapati ma napada spasonosna myslienka. Kocka z nasej skupiny je autom a ide do humenneho. Mimochodom sama na dvojizbovom apartmane s virivou vanou. K nej ma chceli na zaciatku dat.. Keby som nebojovala, tak isto karantenu neprezijem. Pricina smrti: zachvaty smiechu.. :)) No nic.. Dohadujem s Jankou cestu domov.. Nema problem mi aspon na polcestu pomoct..Som jej vdacna. Trepat sa autobusom z Niznej do Kubina, z Kubina do Ruzomberku, z Ruzomberku do Popradu a z Popradu domov sa mi vobec nechce.. Este potrebujem info, ci svagor, ktory ma vyzdvihne mojim autom v PP musi ist do karanteny. Najdem korona infolinku a informujem sa. Pani mi doveryhodna nepride. Hovori, ze ano.. Na tolko dni, kolko mne ostava.. Som zaskocena..
Znovu niekto klope.. Anjel s papiermi v ruke.. Tou lubozvucnou recou oravacky zistuje, ci by bol zaujem o autobus aspon do Ruzomberka. Ze ked nas bude dost, ze zariadia.. Hlasim sa do poctu.. Nikto predsa nema nikdy istotu.. Zatvaram dvere a ticho dakujem Bohu, ze na mna nezabuda..
Pokracovanie nabuduce..