nemôžem uveriť, že nechal si ma tu a samu.. modliť sa pôjdem do chrámu.. pokľaknem pred oltár, vyslovím prosbu nemo pred očami tvoja tvár, v duši tisíc vnemov.. stále v sebe cítim teba, hrejú ma tvoje dotyky, naučím sa o teba nebáť, prispôsobím svoje návyky.. a neprestanem čakať, snáď sa zase vrátiš.. potom sa v mojom náručí úplne celý stratíš..

stalo sa presne to, čoho som sa bála.. ty odišiel si, sama som ostala.. nechcela som sa prebudiť, každá bunka môjho tela oznamovala mi, že už tu nie si.. nemôžem bez teba žiť, takého života sa desím.. vedela som, že sa to stane.. mala som ťa a už zase mám prázdne dlane.. hystériu potláčam, no snažím sa zmieriť s osudom.. chvíľu pôjde každý sám, aj keď lepšie je […]

zaspal si.. unavený tým všetkým okolo nás a mnou.. prikrytý len hviezdnym svitom a čiernou tmou.. to tej tmy svietia moje naširoko otvorené oči. Zrazu mi do úsmevu skočí myšlienka nemilá.. hneď som sa do tvojho objatia schúlila.. vychutnávajúc si každý moment s tebou.. veď ktovie, či zajtra nebudeš mať už nad hlavou nebo… či zase neodídeš a ja čakať budem na […]

a už je ráno, nedovolí snom pokračovať, núti ma myslieť, zvažovať slová.. no zase usmievam sa,

stále sa vraciam.. niekde tam..do zadu.. do dávnej minulosti.. priznám sa.. oberá ma to o dobrú náladu.. upadám do víru zlosti.. hnevám sa sama na seba.. bola som nemožná, viac povedať netreba.. dnes to už viem.. a úprimne.. mrzí ma.. bolo mi s tebou fajn.. bolo nám tak prima.. a zrazu už nie je.. len úplné ticho.. možno sa už smeješ.. isto si si zvykol.. len ja to ešte […]

chcem na svojom tele cítiť tvoje ruky.. neľakaj sa.. chcem to bez záruky, že sa tak stane aj nabudúce.. tie ruky sú tak horúce, až pália.. dotyky sa mi mália, chcem viac.. som nočnou oblohou, ty budeš mesiac, čo zdobí ju svojim svitom.. chcem byť nádhernou a ty musíš byť pritom, tej nádhery súčasťou.. obaja stojíme na území krytom.. nad priepasťou..