keby si bol so mnou v posteli, počúval by si to.. ale nie si.. tak čítaj..))) vlastne to má výhodu.. nemusíš sa na mňa pritom dívať.. na mňa strapatú, so zlepenými očami.. a preťahujúcim sa telom.. s jemným poloúsmevom na perách, túliacu sa k tebe.. Moje vlasy by ťa šteklili na tvári.. a moje ruky na tele.. a mohlo by sa stať,že by si vôbec nič nepočul.. a […]

už je to cítiť.. Očakávanie.. už pomaly prichádza ten veľký deň.. na stole Betlehemské svetlo planie na oknách biely srieň.. v srdci láska, pokoj, radosť v oku malá iskrička nech je všetkého cez sviatky dosť, nech nechýba slzička.. Nech si spomeniete na tých, čo vám stále chýbajú, nech sa potešíte s tými, čo s vami spomínajú.. nech vám nič nechýba, nech sú to […]

Zo smutných očí pár kvapiek slaných po líci steká.. nečakaných… samozvaných.. nemám právo veta.. a hoc ma tvoja veta neustále bolí, tú bolesť nevyrieši ani strata soli… len jedno, jediné.. tak nežné… nevinné odpusť. šepcem ho do ticha, kde ničí ho pýcha…

Kolíšeš ma v objatí, tichúčko mi spievaš.. takto nejako sa cítila v raji s Adamom Eva.. v Tvojom milosrdenstve nachádzam spásu, všetko to nádherné odolávajúce času.. Snažím sa uveriť, že takto to byť môže, že neprídu už nikdy viac do srdca nože čo spôsobujú rany.. že Adam s Evou neboli šťastní len preto, že boli v raji sami…

začínaš ma bolieť.. to, že si ďaleko.. začína sa napĺňať, čo je pravdou odvekou: že človeku je najlepšie s človekom.. a ja som tu sama.. obklopená tisíckami ľudí, tá samota vo mne obavy budí.. Kto a prečo ma na takýto trest odsúdil? Odrazu nevnímam, len tmu a ticho.. obklopená nepochopením a pýchou.. Diabol na mňa svojím smradľavým dychom dýchol..

Pošepol si mi, že sa nemám báť.. No neurobil nič preto, aby som sa báť prestala.. Na srdci mi leží ťažká skala a je len jednou z mála čo ma ťaží.. bojovať s tým sa snažím, no pomaly mi dochádzajú sily.. a ver mi, neexistujú víly.. neprichádzajú mi na pomoc.. vonku sa stmieva, takmer je noc a ja som ospalá.. Tam.. tam niekde.. ďaleko.. Tam som šťastná stála.. Dnes […]

Vonku sneží.. nie tak pekne, ako to mám rada, ale sneží.. a ja sama v sebe hľadám chuť sa z toho tešiť.. no musím veľa vecí riešiť, musím hlavne žiť.. musím veľa veci kryť a tváriť sa, že je všetko ok.. že zo života nemám hokej a že mi vôbec nechýbaš.. viem.. klamať sa je chyba a možno ani nie.. veď všetko raz pominie a aj ja raz budem takou akou si ma chcel […]

Občas k vám nazriem.. A je mi smutno.. Možno svoj smútok neviem opísať krásne,ako Rozprávkarka.. Ale je mi smutno.. možno viac, ako jej.. Smútim za tým, čo bolo.. Za naším starým blogom.. Za priestorom, kde to nebolo o žurnalistike.. Za priestorom, kde človek nemusel vo svojom článku riešiť nesmrteľnosť chrusta,alebo ozonovu dieru.. Za priestorom, ktorý nám bol […]