už opäť opadáva zlaté lístie sledujem ho a neviem, či iste či sa mi to len zdá, že písať básne už nezvládam.. asi tomu chýba emócia, asi svet náhle zosivel, môj život každodennosť vpíja emócia je len na prídel.. ukrytá vo svojej duši snažím sa seba oklamať, že s láskou prichádza aj bolesť, že lepšie je necítiť, než bolesť mať.. a tak sám teraz čítaš, […]

netuším, kde sa túlaš.. kade vedú tvoje kroky.. ani či budem čakať dni, mesiace, či roky.. viem len, že to neskutočne bolí.. ako ked nasypeš do otvorenej rany soli.. netuším, či sa vôbec ešte vrátiš, no jedno je isté, vonku je už jeseň, už opadá lístie a na mňa padá tieseň..