Je takmer polnoc a moje myšlienky roztúlané.. Zatváram oči, čakám, čo sa stane.. Pomaly mi dochádza, čo sa vlastne deje. Posteľ je veľká, a ty v nej nie si.. Nevadí.. Neupadnem do beznádeje.. Inde ťa mám. Slza je vodou, čo kriesi.. a Ty si súčasťou mňa.. A aj keď tu nie si, tak si tu.. Hlboko v sebe mám túžbu ukrytú.. S ňou zaspávam, s ňou sa budím.. možno to […]

keby si bol so mnou v posteli, počúval by si to.. ale nie si.. tak čítaj..))) vlastne to má výhodu.. nemusíš sa na mňa pritom dívať.. na mňa strapatú, so zlepenými očami.. a preťahujúcim sa telom.. s jemným poloúsmevom na perách, túliacu sa k tebe.. Moje vlasy by ťa šteklili na tvári.. a moje ruky na tele.. a mohlo by sa stať,že by si vôbec nič nepočul.. a […]

už je to cítiť.. Očakávanie.. už pomaly prichádza ten veľký deň.. na stole Betlehemské svetlo planie na oknách biely srieň.. v srdci láska, pokoj, radosť v oku malá iskrička nech je všetkého cez sviatky dosť, nech nechýba slzička.. Nech si spomeniete na tých, čo vám stále chýbajú, nech sa potešíte s tými, čo s vami spomínajú.. nech vám nič nechýba, nech sú to […]

Zo smutných očí pár kvapiek slaných po líci steká.. nečakaných… samozvaných.. nemám právo veta.. a hoc ma tvoja veta neustále bolí, tú bolesť nevyrieši ani strata soli… len jedno, jediné.. tak nežné… nevinné odpusť. šepcem ho do ticha, kde ničí ho pýcha…

Kolíšeš ma v objatí, tichúčko mi spievaš.. takto nejako sa cítila v raji s Adamom Eva.. v Tvojom milosrdenstve nachádzam spásu, všetko to nádherné odolávajúce času.. Snažím sa uveriť, že takto to byť môže, že neprídu už nikdy viac do srdca nože čo spôsobujú rany.. že Adam s Evou neboli šťastní len preto, že boli v raji sami…

začínaš ma bolieť.. to, že si ďaleko.. začína sa napĺňať, čo je pravdou odvekou: že človeku je najlepšie s človekom.. a ja som tu sama.. obklopená tisíckami ľudí, tá samota vo mne obavy budí.. Kto a prečo ma na takýto trest odsúdil? Odrazu nevnímam, len tmu a ticho.. obklopená nepochopením a pýchou.. Diabol na mňa svojím smradľavým dychom dýchol..

Pošepol si mi, že sa nemám báť.. No neurobil nič preto, aby som sa báť prestala.. Na srdci mi leží ťažká skala a je len jednou z mála čo ma ťaží.. bojovať s tým sa snažím, no pomaly mi dochádzajú sily.. a ver mi, neexistujú víly.. neprichádzajú mi na pomoc.. vonku sa stmieva, takmer je noc a ja som ospalá.. Tam.. tam niekde.. ďaleko.. Tam som šťastná stála.. Dnes […]

Vonku sneží.. nie tak pekne, ako to mám rada, ale sneží.. a ja sama v sebe hľadám chuť sa z toho tešiť.. no musím veľa vecí riešiť, musím hlavne žiť.. musím veľa veci kryť a tváriť sa, že je všetko ok.. že zo života nemám hokej a že mi vôbec nechýbaš.. viem.. klamať sa je chyba a možno ani nie.. veď všetko raz pominie a aj ja raz budem takou akou si ma chcel […]

Občas k vám nazriem.. A je mi smutno.. Možno svoj smútok neviem opísať krásne,ako Rozprávkarka.. Ale je mi smutno.. možno viac, ako jej.. Smútim za tým, čo bolo.. Za naším starým blogom.. Za priestorom, kde to nebolo o žurnalistike.. Za priestorom, kde človek nemusel vo svojom článku riešiť nesmrteľnosť chrusta,alebo ozonovu dieru.. Za priestorom, ktorý nám bol […]

už opäť opadáva zlaté lístie sledujem ho a neviem, či iste či sa mi to len zdá, že písať básne už nezvládam.. asi tomu chýba emócia, asi svet náhle zosivel, môj život každodennosť vpíja emócia je len na prídel.. ukrytá vo svojej duši snažím sa seba oklamať, že s láskou prichádza aj bolesť, že lepšie je necítiť, než bolesť mať.. a tak sám teraz čítaš, […]