Snehová vločka na zemi leží, mala zase šťastie, stále sneží.. K nemu sa túli roztúžená ona – jeho žena.. Díva sa na ňu a spomína ako spolu padali.. Ako im bolo krásne, koľko sa spolu nasmiali dúfajúc, že ostanú navždy spolu.. Dopriate im bolo, no teraz má smolu.. Obzerá sa dookola na nové vločky.. Tamtá ho volá a hentá sa na neho usmieva.. Blaženosť ho […]

sneží.. z posledných síl a veľmi intenzívne.. a mne sa vôbec nezdá divné, že si to všímam sama.. snehová vločka snehovú vločku naháňa.. hmm.. tá sa má.. snáď aj dopadnú vedľa seba a potom vo večnom objatí slnečný lúč ich zatratí.. sneží.. a svojou belobou prikrýva tú špinu.. nedávam ti to za vinu, že našiel si si inú.. ostáva mi záľaha snehu.. Je ako ty: […]

Kolíšeš ma v objatí, tichúčko mi spievaš.. takto nejako sa cítila v raji s Adamom Eva.. v Tvojom milosrdenstve nachádzam spásu, všetko to nádherné odolávajúce času.. Snažím sa uveriť, že takto to byť môže, že neprídu už nikdy viac do srdca nože čo spôsobujú rany.. že Adam s Evou neboli šťastní len preto, že boli v raji sami…

Zo smutných očí pár kvapiek slaných po líci steká.. nečakaných… samozvaných.. nemám právo veta.. a hoc ma tvoja veta neustále bolí, tú bolesť nevyrieši ani strata soli… len jedno, jediné.. tak nežné… nevinné odpusť. šepcem ho do ticha, kde ničí ho pýcha…

ani plameň sviece na chladnom kameni tú bolesť v srdci nikdy nezmení.. ten kameň to je definitíva, jeden celý život navždy ukrýva… len plameň sviece, spomienok pár, tam si uvedomiť, že život je dar..

chýbaš tak ako pocestnému na púšti voda ako ten, čo pri slzách vreckovku podá a slovom silu dodá… vráť sa a vyžeň prázdnotu čo hlodá…

Čítam spravodajské portály. Čítam všetko o tragédii v Poľsku aj o tom,ako to ľudia ťažko nesú. Čítam aj o tom,ako to mnohí Slováci nechápu. A možno nechcú pochopiť. Vraj divadlo.. Vraj veľa kriku pre nič.. Vraj prehnané.. Vraj.. Podľa mňa je všetko,čo sa deje úplne normálne. Normálne mi príde,že Poliaci čakajú v rade,aby sa šli pokloniť. Normálne mi príde, […]

Možno si niekto povie „No zbohom.. “ Snáď si niekto povie „Konečne… “ Schovaná som bola za rohom, no schovávať sa nie je pre mňa konvenčné.. A preto.. Som tu..