realita-muzika-fakty

Zo smutných očí pár kvapiek slaných po líci steká.. nečakaných… samozvaných.. nemám právo veta.. a hoc ma tvoja veta neustále bolí, tú bolesť nevyrieši ani strata soli… len jedno, jediné.. tak nežné… nevinné odpusť. šepcem ho do ticha, kde ničí ho pýcha…

ani plameň sviece na chladnom kameni tú bolesť v srdci nikdy nezmení.. ten kameň to je definitíva, jeden celý život navždy ukrýva… len plameň sviece, spomienok pár, tam si uvedomiť, že život je dar..

chýbaš tak ako pocestnému na púšti voda ako ten, čo pri slzách vreckovku podá a slovom silu dodá… vráť sa a vyžeň prázdnotu čo hlodá…

Je to so mnou zlé. Natieram vianočku maslom a premýšľam nad ním. Nad maslom.. Prečo práve toto? Prečo obyčajné maslo, ktoré sa zle rozotiera? Lebo výborné chutí. Revolúcia ma zastihla ako 15ročnú. Potom to prišlo. Veľa veci sa zmenilo. Aj výber masiel v obchode. Mamina sa nechala zlákať. Výhod bolo kopec.. Zdravšie, lahko rozotierateľné a každý ho kupoval.. Čo na […]

Čítam spravodajské portály. Čítam všetko o tragédii v Poľsku aj o tom,ako to ľudia ťažko nesú. Čítam aj o tom,ako to mnohí Slováci nechápu. A možno nechcú pochopiť. Vraj divadlo.. Vraj veľa kriku pre nič.. Vraj prehnané.. Vraj.. Podľa mňa je všetko,čo sa deje úplne normálne. Normálne mi príde,že Poliaci čakajú v rade,aby sa šli pokloniť. Normálne mi príde, […]

Možno si niekto povie „No zbohom.. “ Snáď si niekto povie „Konečne… “ Schovaná som bola za rohom, no schovávať sa nie je pre mňa konvenčné.. A preto.. Som tu..