realita-muzika-fakty

Snehová vločka na zemi leží,

mala zase šťastie,

stále sneží..

K nemu sa túli roztúžená

ona – jeho žena..

Díva sa na ňu

a spomína

ako spolu padali..

Ako im bolo krásne,

koľko sa spolu nasmiali

dúfajúc,

že ostanú navždy spolu..

Dopriate im bolo,

no teraz má smolu..

Obzerá sa dookola

na nové vločky..

Tamtá ho volá

a hentá sa na neho usmieva..

Blaženosť ho zalieva

a prebúdza v ňom pud..

Snaží sa zabudnúť

na tú,

čo sa k nemu túli

a už sa venuje iným..

A stále sneží

a biela prikrýva kopec špiny

a tvoria sa snehové záveje..

až kým milosrdné slnko

zem ohreje

a vo svojej dobrote

jeho plán naruší..

zmení ho na vodu

a tú bez stopy

vysuší..