realita-muzika-fakty

Pri predposlednej návšteve knižnice mi do rúk skočila nenápadná kniha. Nenápadná svojím obalom. Názov zaujal. Námatkovo som otvorila a prečítala pár slov.. Super. Dalo sa.. Beriem..

Priniesla som si ju domov a po nejakom čase prišiel na ňu rad. Bola som tak trošku vzrušená,pretože si nepamätám,aby som od Johna Harta niečo už predtým čítala. A to ja si pamätám autorov,ktorí skvelo píšu, pretože potom beriem od nich všetko,čo je v ponuke. Ale Johna Harta som si nepamätala.

Po prečítaní je všetko inak. Tak dobrú knihu som už ozaj dávno nečítala. Potvrdzuje to aj fakt, že som ju následne posunula manželovi a on bol taktiež spokojný.

Celý príbeh sa točí okolo jednej rodiny,ktorá má svoje tajomstvá. Tá rodina je úzko spätá so súdnictvom,čiže mňa potešilo aj právnické prostredie. V tej rodine sa stal zločin. V tej rodine je niekto prachatý, niekto bláznivý, niekto zamilovaný, niekto mrtvý. Tá rodina má svojich priateľov i nepriateľov. Má svoju minulosť i budúcnosť.. Tá rodina má šťastie i smolu..

Kniha končí prekvapujúcim zvratom. Takým prekvapujúcim, že ma to samu prekvapilo. Samozrejme,že som nečakala do konca a niekde od polovice som nazrela na záver.. :)) Ale.. taký nedisciplinovaný čitateľ som ja.. :))

O majstrovstve autora ma presvedčila stať, ktorú som dlho nosila v hlave. A až keď mi tú knihu manžel priniesol z turnusu domov, prepísala som ju sem. Pretože toto sú vety,ktoré mňa prekvapuju a uchvacujú.. Toto je umenie Pána Autora.. Vety, ktoré by som ja nikdy v živote nenapísala.. Pritom o tom istom som písala a asi ešte budem písať často..

John Hart – Intrigán

(úryvok)

Vyzliekla sa a starostlivo si zvesila spodnú košieľku, až potom sa ku mne obrátila a predložila mi prsníky ako mannu z neba,čo patrí inému. Zvliekla si sukňu a odhalila nohy ako odliate z bronzu. Bola sochou,ktorá ožila, trofejou, odmenou za dobré srpávanie. Jej prsty našli gombíky mojich šiat,ktoré mi mali poslúžiť ako brnenie,ale zradili ma. S úsmevom víťazky mi stiahla nohavice, povedala, že sa mám uvoľniť. Kľakla si. Vedel som,že to nie je správne, ale skryl som sa za viečkami,kým ona hovorila jazykom a spriadala strašidelne mocné čary, tak som sa jej poddal a spoznal som zatratenie tých načisto skazených.