Založ si blog

Nemohol inak. . inak nechcela. .

Stála na kraji cesty a nevedela,čo ďalej. Prúd áut neustával a ona potrebovala prejsť na druhú stranu. Bezradnosť naberala obrovské rozmery. Netušila, ako to vyrieši, nepoznala inú cestu. Bola v tomto meste po prvý krát. V ruke držala papierik s adresou a v hlave mala názov hotela,ktorý jej mal slúžiť ako orientačný bod.

Ten hotel bol oproti nej. Na dosah očí. Na druhej strane dvojprúdovej cesty, ktorou tiekla súvislá rieka áut..

xxx

Už dlhšie ju sledoval. Jeho zrak upútali jej vlasy. Mala ich krásne vlnité. A lesklé. Odrážalo sa v nich letné slnko a pohrával sa s nimi mierny vánok. Videl,že si nevie rady a on jej pomôcť vedel. No vedel,že hneď,ako to urobí, stratí možnosť pozorovať ju.

A tak ju pozoroval. No cítil,že sa odhodláva vzniknutú situáciu riešiť. A vedel,žeby mohla urobiť hlúposť a vkročiť na cestu bez  zastavenia  dopravy.

Rozhodol sa. Vykročil smerom k nej. 

– Potrebujete pomoc?

Otočila sa k nemu a uprela na neho svoj orieškovohnedý zrak. Ak mala krásne vlasy,  tak v porovnaní s očami oči vyhrávali. Topil sa v nich.

– Potrebujem sa dostať na druhú stranu. A neviem ako. Som tu po prvý krát. – prehovorila tichým hlasom.
– Pomôžem vám. – ponúkol sa a už aj ju chcel chytiť za ruku..
– Budem vám vďačná – povedala ona,ale ruku odtiahla.

Naznačil jej smer cesty a bezpečne ju previedol cez cestu. Ostala fascinovaná tým,ako to dokázal. Jeden jediný gombík a všetky autá stáli. Cítila sa ako Mojžišov ľud, keď suchou nohou prešiel cez Červené more. Keď boli na druhej strane, veľmi mu ďakovala…

– Kam idete? Môžem vás odprevadiť. Mám čas.. – ponúkol sa on. Jej odpoveď ho prekvapila.
– Do nemocnice.. Na chemoterapiu.. – zašepkala.

Nevedel čo povedať. Pocítil v sebe obrovskú zlosť,že to svinstvo neobíde ani takéto nežné stvorenia. Bol zúfalý z vlastnej bezmocnosti. Už sa s tou pliagou stretol. Už sa celkom dobre poznali. Vedela,ako ju nenávidí. Napriek tomu mu opäť skrížila cestu.

– Poďte. Zavediem vás tam. – povedal. Mlčky súhlasila. – Zhodou okolností to tam poznám. Ešte nedávno som tam ako spoločnosť. 
Vystrašene sa na neho pozrela.
– Ako spoločnosť? Nedávno? Už nechodíte? – opýtala sa.
– Nie.. Už nie.. – povedal zamyslene a premáhal slzy,čo sa mu tisli do očí..
– Prečo? – opýtala sa dychtivo, túžiac počuť tú najkrajšiu odpoveď..
– Už netreba.. – povedal on neurčito.

Nedokázal klamať, ale ani povedať pravdu.. Našťastie odpoveď ju upokojila.. Chvíľku kráčali mlčky. Niekde pred nemocnicou ho z ničoho nič chytila za ruku. Bez slova jej ju stisol a nepustil. Kráčali ďalej bez slova obaja pohrúžení do vlastných myšlienok.

– Tak.. Už sme tu. – zastali pred vestibulom ústavu.
– Ďakujem za pomoc. – usmiala sa jemne.
– Rado sa stalo. – prehodil on a tiež sa usmial.
Ani jeden si neuvedomil, že stále sa držia za ruky.
– Pôj… – obaja vyhrkli v jednej minúte..
– Najprv ty.. – povedala ona a hanblivo sklopila oči.
– Pôjdem s tebou, ak chceš.. – povedal on, pretože neomohol inak.
– Chcela som ťa o to požiadať.. – povedala ona, pretože nechcela inak..

A tak sa s usmevom a držiac za ruky stratili za veľkými dverami veľkej nemocnice dúfajúc, že raz takto z nej opäť vyjdú.. A posledný krát..

Prežila som XIII. ..

05.09.2020

Kapitolka trinasta Den zacal, ako kazdy iny.. O piatej uz mi vonia kava na stole. Popijam ju s janou, ktora je v tej istej budove, no nesmieme sa stretnut. Pijeme ju cez messenger, popripade si volame. Jana je trosku nervoznejsia. Chapem ju. Po 5tich tyzdnoch ide domov.. Ja som na tom lepsie psychicky, lebo idem z domu.. Aj ked domov.. Aj ked.. Tazko povedat. Cela situacia je taziva. Este len [...]

Prežila som XII. .

03.09.2020

Kapitolka dvanasta Odrazu je den testovania. Ohlaseni su na 9:30 a my sa naivne domnievame, ze to tak aj bude. Ranajky nam prinesu o cosi skor, pretoze dve hodinky pred testom sa nemoze jest, ani praktikovat ustnu hygienu. Na ranajkach nas prekvapila jedna vec. Vzdy sme mali na pitie caj, alebo bielu kavu, alebo dzus.. Odrazu nejaka sladka voda.. Mne to, priznam sa, vobec neprislo divne. Len [...]

Prežila som XI. .

02.09.2020

Kapitolka jedenasta.. Dni letia ako sialene. Uz mi nic nechyba. Jedlo mi prinesu, kavicku mam.. Telefon horuci. Nestiham sa nudit. Telku pustam ako zvukovu kulisu. Moji susedia musia mat chaos.. V jeden den slager.. V druhy antena rock.. A tak.. :)) Na facebooku som aktivna. Diskutujem. Milujem diskutovat. Kedze ludi v skupine je dost, diskusie su siahodlhe. Vacsinou od veci a tak trpezlivo [...]

Timothy Ray Brown

Prvého pacienta, ktorý sa vyliečil z HIV, zabila leukémia

01.10.2020 20:55

Timothy Ray Brown, prvý pacient, ktorý sa úspešne vyliečil z HIV (vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti), zomrel po päťmesačnom boji s leukémiou.

váhostav, ján kato

Bývalý šéf Váhostavu Kato dostal za zvýhodňovanie veriteľov podmienku

01.10.2020 19:30

Kato mal v rokoch 2012 až 2014 niektorých veriteľov zvýhodňovať pri uhrádzaní platieb a spôsobiť škody za viac ako 7,5 milióna eur.

čaputová prezidentka kultúra šport

Prezidentka prijala zástupcov kultúry, kreatívneho priemyslu a športu

01.10.2020 18:22

Prezidentka vytvorila priestor na to, aby jej zástupcovia týchto odvetví osobne priblížili situáciu, v ktorej sa nachádzajú.

Robert Fico, predseda strany Smer

Fico sa pýta: Má Kollár s Pellegrinim „tichú“ dohodu?

01.10.2020 17:31

V piatok navrhne strana Smer za podpredsedu parlamentu Juraja Blanára. „Musíme mať túto funkciu,“ povedal vo videu TV Pravda Robert Fico.