realita-muzika-fakty

Priznám sa, ani som netušila, že ešte niekedy budem blogovať. Ale stalo sa.. Vždy som svoj blog mala na ventiláciu svojich pretlakov.. A ten mám teraz väčší, než veľký.. 

Hnevám sa.. Hnevám sa na amaterizmus na najvyšších miestach.. A je jedno, či je to u zamestnávateľa, u ktorého pracujem, alebo na úrovni nášho mesta, VÚC, či štátu.. Ja sa strašne hnevám.. 

Prešiel rok mojej nezamestnanosti. O prácu som prišla slovami môjho šefa po šiestich rokoch: „Viem, že ste to najlepšie, čo vo firme mám, ale… “ Za tým „ale“ boli ukryté túžby rodinných príslušníkov pracujúcich vo firme cca rok.. Ale ok.. Prebolelo. Zvlášť, keď dotyčný pán bol prepustený asi tri mesiace po mne.. 🙂 Podstata ale zostáva. Prišla som do kontaktu s národným projektom XXI. A toto je fakt z hlavy rozumom ani nepobozkanej.. 

Ja rozumiem tomu, že si potreboval niekto získať voličov v mladej generácii, lebo tá dôchodcovská môže rýchlo vymrieť (s ohľadom za naše „bezplatné“ zdravotníctvo), ale označiť za diskrimináciu zamestnanosť podla veku a následne finančne podporiť zamestnanosť do 29rokov.. to už moja hlava fakt neberie.. 

Čo má robiť teraz žena ako som ja? Takmer 40 rokov, dve školopovinné deti na II. stupni základnej školy a to ešte na severovýchode krajiny? Zamyslel sa niekto nad týmto? Pozrel sa na daný národny projekt z tejto strany? 

Chcela by som vidieť štatistiky. Koľko mladých sa takto podarilo zamestnať a koľkí z nich na danom pracovnom mieste ešte pracujú.. Pretože tu u nás vznikol nový fenomén.. Firmy doslova dobreže nenakúpili nové stoličky, aby mohli vytvoriť nové pracovné miesto, lebo veď štát dáva peniaze.. Projekt už dávno je vyčerpaný, ale u nás sa stále na urade prace pri každej pracovnej ponuke vyskytne to magické číslo, ktoré ma bude strašiť do smrti.. XXI.. A prečo?

Pretože mladý človek sa ešte hľadá.. Skúša.. Sonduje.. Má veľké oči a nebude robiť za minimálnu mzdu.. Nemá rodinu, nie je viazaný.. A tak ide.. Migruje do sveta a ja mu to závidim.. 

Keď som ja bola v tom veku a hľadala si prácu, všade ma vypoklonkovali, lebo som mladá, nemám prax, a určite pôjdem ešte rodiť, a budem na materskej, a malé deti si vyžadujú opateru, čiže pre firmu nebudem rentabilná.. A ja som to chápala.. 

Dnes som matkou dvoch samostatných detí.. Mám prax, mám vzdelanie a mám veľa rokov.. 

A je mi z toho zle.. 

Počas toho roka som sa vyskytla v jednom nemenovanom obchodnom reťazci ako radová predavačka za pultom.. Vedúcou oddelenia bola vyučená kaderníčka, vedúcou pultov zas pre zmenu krajčírka.. Poviem vám, ja ako ekonomicky vzdelaná žena s gazdovským rozumom som sa nestíhala čudovať.. Robila som tam niečo vyše štyroch mesiacov, ako zástup počas PN, ale už som pochopila, že najväčšou skazou je, keď sa z amatéra stane pán.. 

A mám vážne obavy, že toto hrozí aj celej našej krajine..