Kapitola siesta
Zostávam sama.. Neviem sa upokojiť. Neviem nič.. Hľadím do blba a nemôžem tomu uveriť.. Trasiem sa.. Zimou.. Zlostou.. Neviem.. Premýšľam, kedy sa to pokaslalo.. Ved plán bol taky dobrý.. Beriem do ruky telefón.. Odpovedám na spravy.. Syn je vytoceny.. Upokojujem ho.. O chvíľu on upokojuje mňa. Znovu placem. Sľubujem mu, že sa pokúsim zaspať.. Zadok ma už boli. Na nohy štípe.. Chytím nervy.. Vystupujem z auta. Zápalujem cigu. Podupkavam. Po chvíli to vzdávam. Obliekam všetky svetre, co v aute mam.. Uz ma zlosti aj podprsenka.. Cez všetky vrstvy ju sťahujem preč.. Beriem do ruky telefón.. Pisem nové info pre tých co ma sprevádzali.. Zurim.. Placem.. Diskutujem. Skúšam fakt sklopiť sedadlo s nádejou v spánok. Nefunguje. Volám milému. Nedviha.. Nedivim sa.. Presadám dozadu s nádejou, že bude lepšie.. Nebolo.. Na anatomickych sedačkach sa blbo leží.. Je mi zima. Sadám za volant.. Štartujem auto.. Diskutujem na fcb.. Pomaly aj diskusie utichaju.. Ľudia zaspavaju.. Mne sa nedarí.. Auto je nahriate.. Spokojna vypinam motor. Bojím sa, že do rana mi to ohrievanie zozerie zvyšok paliva. Nemám ani predstavu, kolko to žerie. Som hladna.. Otvaram maslové sušienky.. Rastu mi v ústach.. Smadna.. Otvárana fľaša mi vystrekne po aute.. Uz som ku všetkému aj mokrá.. Zase je zima.. Zase štartujem. . Teplota na maximum. Ventilátory tiež. Nohy si necítim.. Mozno už odišli.. Zase placem.. Vypinam motor.. Na fcb je pokoj. Natiahnem si čiapku cez oči.. Kamióny hucia.. Vyťahujem čiapku z očí.. Sledujem policajtov pri práci.. Premýšľam o tých kamionistoch.. Ako žijú.. Ci majú rodiny.. Ci majú strach.. Znovu sa ochladilo. Znovu štartujem. Z nudy nastavím v mercedese čas.. Nebol nastavený odkedy bol kúpený. Priateľ nevedel kde a ako. Štýlom pokus náhoda prestavujem jazyk palubného počítača z nemčiny na angličtinu.. Po 20tich minútach podarí sa aj čas.. Znovu štartujem. Znovu sledujem policajtov. Ruska mi naháňajú slzy do očí. Niesom zvyknutá. V polsku to povinné nebolo. Co to za doba..? Co to za čas..? Znovu placem.. Znovu vypinam motor aby sa nepotit.. Policajtov to prestava baviť.. Uz nekontroluju každý kamión ale každý piaty.. Je mi ich ľúto. Pomaly sa rozvidnieva.. Dívam sa na červený stan.. Myslim na ľudí, čo sa v ňom tiesnia v Bergu.. Tu slúži policajtom na driemanie asi.. Krv vo mne vrie.. Druhé ja upokojuje.. Sú aj horšie na tom.. Viem.. Ale prečo ja? Začo..? Preklínam šéfa.. Za neludsky prístup.. Za nepochopenie.. Premýšľam, kedy sa ludskost vytratila..? A kde..? Chcem ísť za ňou.. Teraz hneď..!!! Krabička od cigariet je prázdna. Zosypem sa na volant.. Ramená sa trasu.. Nekontrolovateľne.. Strhnem sa na zaklopanie na okno.. Nechce sa mi reagovať.. Vôbec sa mi nechce.. Tak zase nabudúce..
Celá debata | RSS tejto debaty