realita-muzika-fakty

Asi týmto blogom viacerých prekvapím. Niekoho milo, niekoho tak naopak. Niekoho možno aj podráždim. A niekomu to snáď bude jedno.. Ste zvedaví, že prečo? Lebo verím.. Verím a praktizujem. Som kresťanka. S mojou vierou je to trošku zamotané, ale stále verím v jedného Boha a v lásku (milosrdenstvo). Narodila som sa ako členka RKC. Stále ňou som. No […]

Pri nedávnej príležitosti sme takto sedeli okolo stola a pochutnávali sme si na rôznych dobrotách z pultov Kauflandu. Všetkým veľmi chutilo aj keď to ochutnávali prvý krát. Pýtam sa ich: „Vy neochutnávate, keď môžte?“ Ostali nechápavo na mňa hľadieť, že ako môžu.. Môžu.. Teraz pochopíte, že práve Kaufland bol mojím dočasným […]

Dolieha to na mňa.. Ten nečakaný strach, čo bude keď.. Tá nešťastná neistota.. Ten pocit, že som navyše.. Že ma nikto nechce tam, kde som teraz.. A že ma potrebujú tam, kde byť nemôžem.. Stále viac cítim, že moju prítomnosť by inde ocenili. Zároveň cítim, že ak by som nebola tam, kde ma dnes berú ako samozrejmosť, že by som chýbala.. Že by […]

Ako som už písala.. Ocitla som sa na krátky čas v novom pracovnom prostredí i kolektíve.. Všetky staré zamestnankyne boli zo svojej práce frustrované a dávali to najavo aj svojmu okoliu.. Asi preto ťažšie znášali moje nadšenie a elán.. Po piatich mesiacoch nezamestnanosti celkom pochopiteľný. Celý čas som počúvala sťažnosti na to,ako nemá kto robiť. Vlastne opravujem. […]

A ja medzi nimi.. Včera som bola pozvaná na mimoriadne rodičovské združenie môjho mladšieho syna – piataka. Už som tušila, že sa niečo deje, lebo pred časom mi syn predložil na podpis súhlas s testovaním triedy na nejakú sociometriu triedy.. Syn sa o tom bližšie nevybavoval. Je skrátka taký. Veľmi ma do tajov triedy a jej udalostí nezapája.. Až keď […]

Alebo sa to pokojne mohlo volať aj „JA som doktor, JA som pán.. „ Priznám sa, nie som človek rozumný.. Minimálne čo sa môjho zdravia týka.. Fakt ho totálne zanedbávam, pokiaľ som zamestnaná. Možno trpím stihomamom, že sa bezomňa nič nezačne, ani neskončí.. A možno sa len snažím byť tam, kde ma potrebujú.. Podstatou ostáva, že svoje zdravie počas […]

Ďalšia pre mňa nepochopiteľná vec.. Hoci som len obyčajná žena zo severného východu našej krajiny.. Podľa tých z hlavného mesta, žena z „dzedziny“.. Napriek tomu neveriaci krútim hlavou nad tým, čo tento štát všetko dovolí.. A ešte aj nad tým, ako dokážu nad neprávom, napriek právnej moci vo svojich rukách, strkať hlavu do piesku.. Priznám sa, nie som […]

Priznám sa, ani som netušila, že ešte niekedy budem blogovať. Ale stalo sa.. Vždy som svoj blog mala na ventiláciu svojich pretlakov.. A ten mám teraz väčší, než veľký.. Hnevám sa.. Hnevám sa na amaterizmus na najvyšších miestach.. A je jedno, či je to u zamestnávateľa, u ktorého pracujem, alebo na úrovni nášho mesta, VÚC, či štátu.. Ja sa strašne hnevám.. […]

vo chvíli ticha k tebe sa túlim.. zhlboka dýcham, do klbka sa schúlim.. nech je ti jasné že v tento moment cítim sa šťastne a žiaden koment.. jemne ťa pohladím prstom po perách zbytočne hľadám rým, už stojíš vo dverách.. odchádzaš z jasnych dôvodov a ja ich vcelku chápem.. musíme sa držať nad vodou, musíme z neba na zem..

Stála na kraji cesty a nevedela,čo ďalej. Prúd áut neustával a ona potrebovala prejsť na druhú stranu. Bezradnosť naberala obrovské rozmery. Netušila, ako to vyrieši, nepoznala inú cestu. Bola v tomto meste po prvý krát. V ruke držala papierik s adresou a v hlave mala názov hotela,ktorý jej mal slúžiť ako orientačný bod. Ten hotel bol oproti nej. Na dosah očí. Na druhej […]