realita-muzika-fakty

Kapitolka stvrta..
Pomalou jazdou vraciam sa domov.. Vystrasena a dufajuca.. V hlave rozhovor samej zo sebou.. Jedno ja hovori, ze cele zle, druhe mu oponuje, ze nic sa nemoze pokaslat.. V takomto rozpolozeni prichadzam az k policajtovi, ktory ma neveriaco pyta doklady. Podavam mu doklad a zaparkujem auto na nim urcene miesto. Cakam.. Po chvilke sa vracia a kaze auto preparkovat na parkovisko mimo cesty a cakat. Pytam sa pre istotu, ci mozem vystupit z auta na cigu. Vyzera by v pohode a neparalyzovany situaciou. S usmevom v ociach mi dava suhlas a ja sa tak trosku upokojujem. Preparkujem auto, zapalim cigaretku, cakam. Vonku je chladno, ale stale ma hreje nadej, ze do hodky som v posteli. Sadam do auta a pisem status na fcb. Cas leti, nesledujem ho. Zrazu sa strhnem na zaklopanie na okno. Natahujem rusko, stahujem okno.. Policajt nejako zmenil auru. Zacinam sa bat. Podpisujem papiere, ktore mi v tme podava. Doverujem. Necitam. Podpisujem. Poruceno panu Bohu. Po poslednom podpise(asi 3tom) mi policajt s ucastou v hlase oznamuje, ze nema dobre spravy. Zariadenie v Niznej nad Oravou.. Neveriaco na neho vytriestam oci.. To je kde? Pytam sa.. Okres Tvrdosin, hovori. Na dve sekundy tratim vedomie. Policajt cosi hovori, ja nevnimam co.. Po chvili sa spamatavam. Pocujem cosi o 267km. Ze sa nemam bat. Ze pojdem za policajnym autom s majakmi.. Ze vsetko bude fajn. Ze nechape preco ma nedali do 20km vzdialeneho Svidnika. Ze.. Ze.. Ze.. Vsetko jedno. V hlave mi busi len cislo.. 267km!!! S utrapenym pohladom sa ho pytam, ako to zvladnut..? Je takmer 23tia hodina.. On ma chape.. On to neovplyvni, je mu to luto.. Vysvetlujem, ze som vodic na kratke trasy, ze uz aj tak mam najazdene viac, ako bezne. Ze to nezvladnem.. Ospravedlnujuco krci ramenami, informuje ma o tom, ze mam pockat na doprovod, ze pridu chlapci z Presova.. (asi 120km). Neveriaco krutim hlavou s prislubom, ze pockam. Policajt odchadza, ja si fajcenim kratim cakacku.. Asi 3x ma napadlo vydat sa cestou spat do Polska.. Mozno by som ich ukecala s autom na polskych znackach. V okamihu to zavrhujem. Dam to. Nie som sracka. Zvladnem. Medzicasom startujem auto. Teplota vonku klesa do minusovych hodnot. Hreje ma len adrenalin, co mi prudi v zilach a par diskusii na fcb ci messengeri. Spominajuc vsetkych svatych i tych druhych posielajuc na sefa. Rozhodnuta bojovat a hnat to az na sud. Kratko pred jednou prichadza policajne auto.. Dufajuc ze budu rovnako mili, ako ten z hranice odkladam telefon.. Neboli.. Ale o tom nabuduce..