Založ si blog

Prežila som VII. ..

Kapitola siedma
Zdviham hlavu z volantu, sťahujem okno.. Policajt na mna hladi s účasťou v ociach
– Pani.. Spali ste niečo?
– Nie.. – môj hlas je tichy
– Ta preco?
– Pan policajt.. Som žena.. My ženy nevieme spať v bojových podmienkach.. Svetla.. Hluk.. Adrenalín.. Zima..
– Chapem.. Je mi to uprimne luto.. Verte že keby to odomna zalezalo, už dávno ste v karantene vo Svidniku, aj keď to nieje bohvie co..
– Verím. .. A ďakujem. – odpovedám so slzami v očiach.. Snazim sa úporne potlačiť ich..
– Lenze práve mi volali, ze budete musieť na tu Oravu..
– Cozee? – moje zdesenie nemá hraníc.. – Pan policajt.. Ked som tu cestu nezvladla v noci, tak teraz to už určite nezvladnem
– Verím vám. Co budeme teraz robit? – kladie mi otázku na ktorú nepoznám odpoved
– Ja nemám problém s karantenou na Orave.. Ja mam problem odsoferovat to tam.. – odpovedám tichym hlasom s očami upretymi do neznama.
– Dobre.. Idem ich informovať.. Niečo vymyslime. Nebojte sa..
Hraniciar odchádza. Z jeho držania tela čítam, že je unavený.. A nielen nočnou službou.. Jeho slová mi rezonujú v hlave.. Nebojte sa.. Pred očami mam podobizeň Svätého Otca.. Na perach tichu modlitbu. Prestávam sa báť.. Hraniciar sa vracia. Sťahujem okienko a očakávam riešenie.
– Tak pani. Dohodli sme sa takto. Príde pre vás bus a zavezie vás na Oravu.. Auto si tu pokojne nechajte aj s klucami, my vám ho postrazime a dohodnite si niekoho z domu, kto pre neho príde. Je jedno kedy, my sme tu 24hodin denne. Kluce budú zapecatene v obálke.. Postarám sa o to. Súhlasíte?
S úľavou súhlasím. Hraniciar odchádza a ja znovu beriem telefón do ruky.. Zisťujem v skupine, ze ubytko v Niznej je fajn.. V tichosti ďakujem Bohu, že na mňa nezabudol.. Telefon zvoní.. Milaczik.. Zruším ho.. Volam mu naspäť..
– A co novee..? – počujem jeho veselý hlas.. Zalieva ma teplo.. Láska.. Usmejem sa..
– Ani nič..
– Nič..?
– Este stale jestem na hranici..
– ja pjerdzeelee.. – jeho údiv nemá konca.. Porozprávam mu udalosti z noci.. Neveriaco krúti hlavou.. Vonku sa rozvidnieva. Vidím hraniciara prichádzať k autu.. V rukách fľaša s mineralkou a jablko.. Končím telefonát, sťahujem okienko..
– Pani.. Aspoň toľko.. – podáva mi.
S usmevom poďakujem.. Za všetko.. Mam chut ho vyobjímať.. Podávané s vďakou odmietam. Vodu aj ovocie mam.. Chvíľu sa rozprávame o celej bezutesnej situácii.. Zacinaju prichádzať ďalšie policajné autá.. A vojaci.. Nastáva čulý ruch.. Hraniciar sa v ňom stráca.. Chvilocku ešte čakám.. Prichádza bus.. Prekladám doň svoju batožinu. Vodič je v pohode. Vidieť, že z korony nepanikari. –
– Môžem to mat takto? – pytam sa na uloženú tašku v kufri..
– To je jedno pani.. Idete sama.. – oči nad ruskom sa usmievajú.. Moje tiež.. Odovzdávam policajtovi kľúče.. Rozlúčime sa..
– Treba mi ešte curat.. Mam tu, ci niekde zastavíme..? – obzerám sa po okolí s otazkou na vodiča..
– Niekde zastavíme.. Tu už je príliš rusno.. 🙂 Fajcite? – vracia mi otazku
– Áno.. Samozrejme.. Mozme ešte…?
– Jasnee.. Nemame presne urceny odchod.. 🙂 – smeje sa a ja sa smejem s nim.. Vyberám cigu, on mi ju pripaluje.. Rozprávam mu, odkial idem a co som prežila.. Je uprimne pohoršený.. A ja som odrazu v pohode.. Len na nohy mi je stále zima.. Pokracovanie nabudúce..

Človek mieni. .

05.02.2021

Antigenove testovanie.. Nestastne.. Od novembra som ako pendler testovana dvakrat do mesiaca.. Aj teraz som planovala a registraciou si potvrdila termin na 3.2.. Lenze co cert nechcel, planovana cesta do zahranicia sa na vikend zrusila, teda rozumne bolo o par dni posunut aj test, aby vydrzal 14 dni co najdlhsie.. To nebol predsa problem.. Cez kontaktny formular som odoslala poziadavku, a [...]

Prežila som XIII. ..

05.09.2020

Kapitolka trinasta Den zacal, ako kazdy iny.. O piatej uz mi vonia kava na stole. Popijam ju s janou, ktora je v tej istej budove, no nesmieme sa stretnut. Pijeme ju cez messenger, popripade si volame. Jana je trosku nervoznejsia. Chapem ju. Po 5tich tyzdnoch ide domov.. Ja som na tom lepsie psychicky, lebo idem z domu.. Aj ked domov.. Aj ked.. Tazko povedat. Cela situacia je taziva. Este len [...]

Prežila som XII. .

03.09.2020

Kapitolka dvanasta Odrazu je den testovania. Ohlaseni su na 9:30 a my sa naivne domnievame, ze to tak aj bude. Ranajky nam prinesu o cosi skor, pretoze dve hodinky pred testom sa nemoze jest, ani praktikovat ustnu hygienu. Na ranajkach nas prekvapila jedna vec. Vzdy sme mali na pitie caj, alebo bielu kavu, alebo dzus.. Odrazu nejaka sladka voda.. Mne to, priznam sa, vobec neprislo divne. Len [...]

Macocha, tragédia

Prečo skočila žena s dcérkami v náručí do priepasti Macocha? Dôvody letnej tragédie sú známe

03.05.2024 05:50

Bol to nesmierne smutný prípad, keď vlani vybrala mladá žena z kočíka dieťa, druhé držala za ruku a skočila do priepasti.

Ukrajina, vojak

Austrálsky generál pre Pravdu: Ukrajina čelí pochmúrnym scenárom, Západ musí zmeniť ruskú stratégiu

03.05.2024 05:00

Austrálsky generálmajor vo výslužbe Mick Ryan sa nedávno vrátil z cesty po Ukrajine. „Čím dlhšie vojna trvá, tým rýchlejšie sa Rusi učia," vraví.

Moment dopadu balistickej rakety na iracké mesto Erbil

Úder na Sýriu. Izrael zasiahol budovu bezpečnostných síl v Damasku

02.05.2024 23:01, aktualizované: 23:25

Sýrske štátne médiá o údere bezprostredne neinformovali.

ucla

USA: Na univerzite UCLA zadržali najmenej 200 propalestínskych demonštrantov

02.05.2024 22:22

Polícia zlikvidovala barikády a začala vypratávať tábor demonštrantov.

missellie

Píšem, čo žijem.. A žijem, čo píšem..

Štatistiky blogu

Počet článkov: 96
Celková čítanosť: 214439x
Priemerná čítanosť článkov: 2234x

Autor blogu